Maličká pomoc
Stalo sa to po odovzdávaní vysvedčení.
V škole sme dostali vysvedčenia a s úsmevom na tvári sme pomaly opúšťali budovu školy. Vtom sme začuli plač. Najskôr sme ho veľmi nevnímali, ale nedalo nám to a otočili sme sa. Za nami bol schúlený chlapček, ktorý veľmi plakal, bol celý červený a v slzách. Hneď sme sa ho opýtali, prečo tak veľmi plače.
So slzami v očiach nám len povedal, že jeho mamička si preňho neprišla a nevie, čo má robiť, že sa bojí, že naňho zabudla.
Neváhali sme a rozhodli sme sa, že mu pomôžeme. Odviedli sme ho pred školu, ale ani tam svoju mamičku stále nevidel. Čoraz viac a viac plakal.
Opýtali sme sa ho, kde býva. Len smutne ukázal prstom na jeden z domov. Išli sme ho tam zaviesť. Našťastie sa jeho mamička ukázala a on so slzami v očiach sa usmial. Rozbehol sa za mamičkou a všetko jej povedal.
Nakoniec sa to skončilo dobre a my sme mali dobrý pocit, že sme niekomu aspoň máličko pomohli.
Niki a Viki, 6.B